Veganista je značka, ktorá má budúcnosť.
Ak chceme napredovať a expandovať, potrebujeme dobrých ľudí, ktorým môžeme naozaj veriť.Mohli by sme si pod tým názvom predstaviť rôzne podniky. Napríklad vegánsku reštauráciu alebo sieť vegetariánskeho rýchleho občerstvenia, či predajňu so zdravou výživou. Málokoho z nás by napadlo, že je to názov maličkej zmrzlinárne v blízkosti centra Viedne.
Tak isto málokto z nás by si vedel predstaviť zmrzlinu, ktorá by neobsahovala mlieko, smotanu, vajcia alebo zvýrazňovače farieb či chutí.

Sestry Cecilia Havmöllerová a Susanna Pallerová si vegánsku zmrzlinu vedeli predstaviť. Mali svoj sen, zhmotnili ho a dnes kráčajú za svojou finančnou nezávislosťou. Ich príbeh je jedinečný, netypický, veľmi inšpirujúci a mnohému nás môže naučiť.Vraj od malička Cecilia bola závislá na zmrzline a milovala cukrárne.
Nič však nenasvedčovalo tomu, že si raz splní svoj dávny sen. Pracovala ako novinárka a neskôr začala podnikať. Vybudovala sieť s kozmetikou a sestra, ktorá vyštudovala komunikáciu, jej pomáhala. V biznise získali veľa skúseností, zmrzlina im však veľmi chýbala. V tom čase boli už vegánky a takáto zmrzlina sa nedala nikde kúpiť.

Rozhodli sa, že si ju budú musieť vyrábať samy. Skončili s kozmetikou a vybrali sa do sveta pre informácie o vegánskej zmrline. Cecilia rok brázdila po svete a dokonca Susanna absolvovala zmrzlinársku univerzitu v Taliansku. Keď sa vrátili domov, dali si iba jednu jedinú úlohu: “Musíme robiť najlepšiu zmrzlinu na svete z tých najlepších surovín. Ďalší rok a pol trvalo, kým z vyše sto unikátnych vlastných receptov dokázali “vyšolíchať” niekoľko z nich do dokonalosti, aby mohli otvoriť svoju výnimočnú prevádzku.

Všetky zmrzliny vyrábajú vždy v ten deň. Chodia si samy nakupovať, všetko bez chémie a vždy čerstvé. Preto začínajú o šiestej ráno napriek tomu, že otvárajú poobede a zatvárajú o deviatej večer. Často sa im stáva, že už od štvrtej rána odšťavujú pomaranče a končia o pol noci. A keď predávajú na trhoch, ťahajú dokonca aj dvadsaťštyri hodín a Susanna si za celý rok nezobrala ani deň voľna.
Nerobia si žiadnu extra propagáciu. Majú svoju vlastnú www stránku a používajú Facebook, avšak veria, že čo je dobré, sa šíri samo.

Teraz denne dostávajú dva-tri maily so žiadosťou o otvorenie pobočiek po celom svete. Je to ich sen, ale ako povedala Cecilia, zatiaľ sa neponáhľajú: “potrebujete dobrých ľudí, ktorým môžete naozaj veriť”. Bez toho expandovať nemôžete. Možno to vyzerá jednoducho, ale chce to veľa práce. Ľudia si myslia – super, otvorím si aj ja taký obchod. Na to poviem len – pokojne, skúste si
to.”

Skúsme to! Inšpirujme sa a vykročme bez strachu za svojím snom, pevným a rozhodným krokom.

Majte sa krásne, priatelia.
Vlad F

(Ďakujem Vladimíre Bukerovej za článok “Zmrzlinová plavba po Dunaji”, v ktorom som objavil aj tento príbeh a Ivanovi Ivánkovi za krásnu fotografiu z Nepálu.)