365 dní v roku a nie iba na Vianoce. Šťastie vychádza priamo z človeka, nachádza sa v mysli. Ak toto človek pochopí, nájde šťastie ako jednotlivec, ako národ i celá populácia. Chudoba sa v Bhutáne nechápe ako nedostatok peňazí, ale nedostatok šťastia. A práve šťastie by malo byť tou osvietenou cestou v pokroku celého ľudstva.
Bhutánčania sa učia neporovnávať sa s tými, ktorí sú na tom materiálne podstatne lepšie. Veď vždy sa nájde na svete niekto kto bude mať viac peňazí. Preto táto cesta vedie k nespokojnosti človeka. Peniaze sú pre nich len iná forma chudoby. Najzdravšie je keď sa človek neporovnáva vôbec s nikým. Každý z nás bol predsa stvorený ako originál.
Dekréty – zákony, ktoré sa v Bhutáne vydávali, napomáhali krajine na ceste k šťastiu: 25% krajiny musia tvoriť národné parky. 60% územia zostane zalesnených. Bhután je jediná krajina na svete, kde nie je povolený predaj a fajčenie cigariet. Panovník zakázal používať, aj u nás všadeprítomné igelitové tašky, ktoré znečisťujú okolie. Pochopiteľne budhisti nezazlievali kráľovi ani zákaz rybolovu. Všetkým príbytkom, aj tým najvyššie položeným, rozdal panovník solárne články. A ako sa na dobryého kráľa patrí, zadarmo.
Na uliciach nie je takmer žiadna reklama
To pre svoju falošnosť, ktorá pôsobí na ľudskú myseľ ako jed a to sa nezhoduje so zásadami Budhovho učenia. „Rafinované spájanie reklamného posolstva s psychologickými potrebami ľudí sa stáva príčinou ich utrpenia. Reklama totiž vyvoláva ekonomické túžby, ktoré sú pre väčšinu z nich nedosiahnuteľné. Zo snahy po ich uspokojení sa často rodí zločinnosť a korupcia. Štáty by preto mali reklamu rovnako zdaniť ako znečistenie životného prostredia.“
Svoju krajinu Bhutánčania nazývajú Zem hrmiaceho draka. Podľa domácich povestí sa od skalných vrcholov Himalájí s hrmením odrážali časté víchrice a vzdušné búrky. Miestny obyvatelia si to vysvetľovali ako rev draka, ktorý v horách prebýva. Na znak úcty ho vyobrazili na štátnej vlajke.
